Slovenské povesti
Vyhľadajte knihy a knihkupectvá v našom katalógu
Povesť o Jánošíkovej pästi
Medzi najpočetnejšie slovenské povesti patria nepochybne povesti o Jánošíkovi, udatnom slovenskom zbojníkovi a jeho hrdinskej družine.
Cestou z Ružomberka, neďaleko Liskovskej jaskyne, uvidíte stáť veľký vápencový balvan v podobe zaťatej päste – Skalná päsť. O tejto skale kolujú rôzne povesti. Jedna pochádza z dôb, keď Jánošík so svojou družinou chodili po slovenskom kraji.
Bolo to veru už veľmi dávno, keď sa jedného slnečného rána začiatkom jesene Ďurko Jánošík i s celou svojou družinou poberal z Oravského Podzámku smerom na Kráľovu hoľu. Zavčas rána, keď ešte ani zore dobre nevyšli, už sa družina poberala poza zámok Likava a zišla až na temeno vrchu Mnícha. Tu zrazu horou zaznel ostrý hvizd. Hôrny chlapci hneď porozumeli, že je to signál ich predvoja, ktorý musel pobadať niečo podozrivé. Na to Jánošík i s družinou prešli pozorne na úbočie. Odtiaľ zbadali, že dolu po ceste popod Mních sa približuje panský koč s dvoma pánmi a za nimi skupina jazdcov. Keď sa koč so sprievodom natoľko priblížil, že sa dali poznať osoby, veľké bolo prekvapenie hôrnych chlapcov. V koči sedel rozvalený barón Révay a pri ňom jeho pobočník. Sprevádzalo ich asi pätnásť ozbrojených hajdúchov, ktorý im boli tiež známi, lebo mali s nimi už neraz dočinenia.
Barón bol známy ako nemilosrdný trýzniteľ ubiedeného ľudu a bol ich úhlavný nepriateľ. Jánošík vydal okamžite rozkaz: "Hrajnoha, Uhorčík, zastaviť koč, ostatní odzbrojiť hajdúchov a všetkých poviazať! Nechcem, aby bol niekto zabitý!" A už sa chlapci rútili s krikom zo svojho úkrytu na nič netušiacu skupinu. Révay a jeho pobočník v prvej chvíli nepochopili, čo sa deje a kým prišli k sebe, boli už poviazaní. Jánošík stojaci na briežku všetko pozoroval. Keď videl v rukách niekoľkých hajdúchov šable, hodil sa ako drak medzi bojujúcich. Pod údermi jeho oceľových pästí sa čoskoro váľalo po ceste niekoľko ohúrených hajdúchov.
Takto Jánošík predišiel krviprelievaniu, čomu sa i sám potešil, lebo nerád videl krv. Potom sa spýtal vydesených pánov: "Poznáte ma?" Révay vo svojej známej spupnosti odpovedal: "Poznáme, padúch sedliacky! To si odpykáš!" Jánošík nepohol ani brvou a pokojne mu odpovedal: "Vaša milosť, vy ste na príčine tomu, že som padúch a čo sa týka môjho rodu, som pyšný, že som sedliak. Lebo vedzte, keby nebolo sedliakov, ktorí na vás pracujú, tak by ste pre svoje pohodlie a lenivosť hladom pokapali. A teraz, aby ste pamätali na tento deň, okúsite len to, čím ste vy trýznili môj rod, svojich poddaných!"
Jánošíkovi chlapci zdrapili pána baróna a vyvliekli ho na úpätie hory nad cestou. Tam na vyvalenom pni ho štyria mocne uchopili za ruky a nohy a Hrajnoha mu hrubou haluzou vyplatil päť a dvadsať palicou. Omdletého baróna odniesli do koča, kde ho prebrali studenou vodou. Potom Jánošík povedal: "A teraz pôjdete všetci nazad, odkiaľ ste prišli. Viem, že ste sa ponáhľali na zasadnutie zemepánov do stoličného domu v Mikuláši. V kaštieli svätej Žofie vás síce s údivom budú vítať, ale vás opatria, pokiaľ prídu po vás z vášho kaštieľa z Považia."
Potom Hrajnoha oslovil Jánošíka: "Kapitán náš, tento deň si sa preslávil a nám všetkými ho spravil pamätným. Svojim múdrym rozhodnutím si zabránil krviprelievaniu, ochránil životy svojich kamarátov a potrestal Révaya. To bol čin, na ktorý nikdy nezabudneme. Na jeho pamiatku tu hľa, do tejto skaly, pod ktorou sa to všetko odohralo, vykrešeme šabľami našich nepriateľov veľkú zaťatú päsť. Bude tu večne stáť ako symbol tvojej sily a odvahy." Povesť hovorí, že bola z balvana pod Mníchom vytvorená veľká päsť, ktorej sa páni báli a ktorá je ešte aj dnes pamiatkou na legendárneho hrdinu ubiedeného ľudu Jura Jánošíka.