Dejiny Slovenska
Slovensko v prvej Československej republike /1918 – 1938/
Československá republika vznikla ako následnícky štát po rozpade Rakúsko – Uhorska 28.10.1918 v Prahe. Slováci sa k nej prihlásili Martinskou deklaráciou 30.10.1918 na zhromaždení Slovenskej národnej rady. Československá republika bola demokratickým parlamentným štátom. Prvým prezidentom Československej republiky bol T. G. Masaryk (do r. 1935), po ňom nastúpil E. Beneš.
Spojenie dvoch národov, Slovákov a Čechov, bolo spočiatku výhodné, neskôr sa však ukázali rozdiely najmä v hospodárskom vývoji, pretože Čechy boli hospodársky i kultúrne vyspelejšie. Celistvosť Slovenska sa riešila aj na povojnovej Parížskej konferencii v rokoch 1919 – 1920, pretože ju ohrozovali aj požiadavky Maďarov. Naše hranice boli potvrdené aj v roku 1920 Trianonskou zmluvou (Maďarsko sa zaviazalo rešpektovať hranice so Slovenskom a okolitými štátmi). Slovensko riadila Ústredná vláda v Prahe, pre jeho správu bolo zriadené zvláštne ministerstvo na čele s Vavrom Šrobárom. V roku 1928 bolo na Slovensku zavedené krajinské zriadenie, ktorým bolo Slovensko rešpektované ako samostatný administratívny celok, ale bez samosprávnych orgánov. Presadzovala sa však politika čechoslovakizmu (myšlienky, že Česi a Slováci tvoria jeden národ so spoločným československým jazykom), nadradenosti Čechov a centralizmu riadenia hospodárstva z jedného centra – z Prahy. O sľúbenú autonómiu Slovenska začala bojovať Hlinkova slovenská ľudová strana, neskôr sa pridala Slovenská národná strana.
V roku 1921 boli v histórii Slovenska vysvätení prví slovenskí katolícki biskupi – Ján Vojtaššák, Karol Kmeťko a Marián Blaha. Aktívne v evanjelickej cirkvi vystupovali biskupi Jur Janoška, Samuel Zoch a Štefan Osuský.
V roku 1930 – 1935 zasiahla krajinu hospodárska kríza, narastala nezamestnanosť, nespokojnosť obyvateľov prerástla do demonštrácií a štrajkov. Mnohí odchádzali za prácou do zahraničia, hlavne do USA, Francúzska a Kanady.
Aj napriek hospodársky a sociálne nepriaznivému vývoju sa na Slovensku rozvíjala aj kultúrna sféra života. V roku 1919 bola obnovená činnosť Matice slovenskej, prvej národno – kultúrnej inštitúcie (založená v roku 1863, zatvorená v roku 1895), vznikla tiež Univerzita Komenského v Bratislave. V roku 1920 bolo založené Slovenské národné divadlo, v roku 1926 začal vysielať Slovenský rozhlas. Svoje počiatky má v tomto období dejín aj filmová tvorba – americký Slovák Daniel Siakeľ natočil historicky prvý slovenský film – Jánošík. Karel Plicka natočil mnohé dokumentárne filmy o Slovensku, v roku 1933 bol na festivale v Benátkach ocenený jeho dokument Zem spieva. Rozvíjala sa aj literárna tvorba, medzi hlavných predstaviteľov patrili aj Jozef Cíger – Hronský, Ján Smrek, Ľudo Ondrejov. Vo výtvarnej tvorbe sa prezentovali napr. Martin Benka a Ľudovít Fulla, významné osobnosti v dejinách slovenského maliarstva.
| Prvá svetová vojna | Dejiny Slovenska | Druhá svetová vojna |