Významné osobnosti slovenských dejín

Praveké osídlenie Slovensko súčasťou Uhorska Habsburská ríša Slovenské národné obrodenie Prvá svetová vojna Prvá Československá republika Druhá svetová vojna Československá socialistická republika Súčasné dejiny Slovenska Osobnosti slovenskej histórie

Predstavujeme Vám niektoré významné osobnosti slovenskej histórie, ktoré do značnej miery ovlpyvnili dejiny Slovenska.

Ľudovít Štúr

28.10.1815 Uhrovec
† 12.01.1856 Modra

Najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v pol. 19. storočia, poslanec uhorského snemu, kodifikátor súčasného slovenského spisovného jazyka z roku 1843, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár.

Milan Rastislav Štefánik

* 21.07.1880 Košariská
† 04.05.1919 Vajnory – Bratislava

Astronóm (počas svojho života pozoroval zatmenie Slnka, podnikal študijné a výskumné cesty – Brazília, Tahiti, Alžírsko a i. , vystúpil na Mont Blanck), politik, generál francúzskej armády, organizátor légií na východnom fronte, zakladateľ československého štátu, prvý československý minister vojny, tragicky zahynul pri návrate do vlasti.

Alexander Dubček

* 27.11.1921 Uhrovec
† 07.11.1992 Praha
politik a štátnik, vedúca osobnosť Pražskej jari 1968

Zúčastnil sa Slovenského národného povstania. V roku 1963 sa stal prvým tajomníkom KSS, v roku 1968 vedúcou osobnosťou Pražskej jari a reforiem. Po vstupe spojeneckých vojsk v auguste 1968 bol zatknutý, neskôr pod policajným dozorom. Neskôr pracoval ako zamestnanec Štátnych lesov. Po novembri 1989 sa vrátil do politického života, stal sa poslancom a predsedom Federálneho zhromaždenia a predsedom slovenských sociálnych demokratov. V septembri 1992 bol vážne zranený pri autonehode na diaľnici medzi Brnom a Prahou a následkom zranení podľahol.

Juraj Jánošík

(* 25. 1. 1688 Terchová, + 18. 3. 1713 Liptovský sv. Mikuláš)

slovenský zbojník a ľudový hrdina, ktorý bohatým bral a chudobným dával

Juraj Jánošík pochádzal z chudobnej poddanskej rodiny. Od detstva pracoval s rodičmi, poddanými na panstve, ktoré patrilo grófovi Jakubovi Lowenburgovi z Tepličky nad Váhom. Ako osemnásťročného ho zverbovali do kuruckého vojska Františka II. Rákociho. Po porážke kurucov pri Trenčíne r. 1708 utiekol domov, no chytili ho cisárski žoldnieri a začlenili do strážneho oddielu na Bytčianskom zámku, kde väznili zajatých kurucov.

Tam stretol Tomáša Uhorčíka, ktorý ho nahovoril na zboj. Spoločne utiekli a čoskoro sa sám Jánošík stal veliteľom zbojníckej družiny. Jánošíkova družina prepadala pánov, bohatých mešťanov a kupcov v Trenčianskej, Oravskej, Liptovskej a Gemersko-Malohontskej stolici, takisto v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Typický bol ich výkrik: Stoj, Bohu dušu a nám dukáty! Medzi Jánošíkových druhov patrili Uhorčík, Rajnoha, Surovec, Adamčík a Ilčík, ako aj ďalší. Jánošík rozdával ulúpené peniaze chudobným po dedinách. Už o rok Jánošíka chytili na zimovke v Klenovci, kde Tomáš Uhorčík krčmáril pod menom Martin Mravec. Na jar 1713 ho znova chytili. Traduje sa, že utekal cez hory a chcel sa skryť v krčme pred vojakmi, no starena mu pod nohy vysypala misku s hrachom, Jánošík sa pošmykol a tak ho zlapali. Stoličný súd v Liptovskom Mikuláši ho 17.3.1713 odsúdil na smrť obesením na hák. Jánošík mal vtedy iba 25 rokov.

Späť na Dejiny Slovenska