Dejiny Slovenska
Praveké osídlenie, prvé národy na našom území
Dejiny Slovenska sa začali odvíjať už v období paleolitu. Z historicky doložených prameňov vieme, že na naše územie sa dostali predovšetkým Kelti, ktorí sem prenikli už koncom 3. stor. pred Kristom. Kelti boli zruční remeselníci, predovšetkým kováči a hrnčiari, mali hrnčiarsky kruh, razili vlastné mince. Na našom území boli nájdené ich mince s nápisom Biatec a Nonnos. Kelti si zakladali opevnené sídla – oppidá, ktorých pozostatky sa našli v Bratislave a Plaveckom Podhradí. Keltov z územia Slovenska vytlačili Rimania, ktorých jednotky prenikli hlboko do vnútrozemia západného a južného Slovenska (do Pomoravia, Považia, Pohronia a na Ponitrie). Najznámejšou historickou pamiatkou pobytu rímskych vojsk na našom území je historický nápis na skale v Trenčíne (Laugaritio) z rokov 179-180. Je pamiatkou na prítomnosť vojakov cisára Marca Aurelia pri potlačení Germánov. Rimania si budovali opevnenú hranicu svojej ríše – Limes Romanus, ktorá siahala na severe k Dunaju, preto sa naše územie stalo súčasťou Rímskej ríše. Z dejín je známe, že vojenské tábory Rimanov boli postavené na Devíne, v Rusovciach (Gerulata), v Iži pri Komárne (Brigetio). V týchto miestach sa našli napr. aj hlinené kocky, ktoré rímski vojaci s obľubou hrávali.
Príchod Slovanov /4. – 7. storočie/
Od konca 4. storočia začali z dôvodu sťahovania národov prenikať do Karpatskej kotliny slovanské kmene. V 6. storočí ich ohrozovali Avari. Historicky prvý štátny útvar, ktorý sa rozprestieral na území dnešného Slovenska, bola Samova ríša, založená franským kupcom Samom. Samo porazil franského kráľa Dagoberta a zbavil Slovanov závislosti od Franskej ríše. Samova ríša existovala v rokoch 623 až 658. Po Samovej smrti sa ríša rozpadla. Koncom 8. storočia vojsko franského cisára Karola Veľkého definitívne Avarov porazilo.
Veľkomoravská ríša /833 – 907/
Veľkomoravská ríša, významná v dejinách Slovenska, vznikla v roku 833 spojením dvoch kniežatstiev – nitrianskeho a moravského. V Nitre vzniklo v 8. storočí kniežatstvo, ktoré spravoval knieža Pribina a už v roku 828 dal Pribina vysvätiť v Nitre kresťanský kostol. V roku 833 moravský vládca Mojmír vyhnal knieža Pribinu z Nitry a spojil obe kniežatstvá. Pribina sa neskôr usadil pri Blatenskom jazere aj so synom Koceľom. Spojením kniežatstiev Nitra a Morava vznikla Veľkomoravská ríša. Jej najväčším nepriateľom bola Franská ríša. Vláda Mojmíra sa skončila v roku 846, kedy ho nahradil knieža Rastislav. Tlaku zo západu sa pokúšal čeliť povolaním vierozvestcov Cyrila (Konštantína) a Metoda z Byzantskej ríše (863). Cyril a Metod výrazne ovplyvnili dejiny a pokrok našich predkov, keď na naše územie priniesli kresťanstvo, bohoslužobné knihy preložené do staroslovienčiny, preklad Svätého Písma schváleného pápežom Hadriánom II. v roku 868 a nové písmo– hlaholiku. Spoločne zakladali kláštory a školy. Najvýznamnejším obdobím v dejinách Veľkej Moravy bolo obdobie vlády kniežaťa Svätopluka (870 až 894). Moci sa ujal zradou svojho strýka Rastislava, ktorého vydal Frankom. Tí Rastislava uväznili a oslepili. V roku 871 zajali Frankovia aj Svätopluka, no Moravania sa proti nim vzbúrili pod vedením kňaza Slavomíra. Svätopluk potom Veľkomoravskú ríšu vnútorne upevnil a rozšíril jej územie. V roku 890 boli k Veľkej Morave pripojené aj Čechy, Sliezsko, Lužica a Panónia. Po Svätoplukovej smrti v roku 894 sa vlády ujal jeho syn Mojmír II. V roku 895 sa od Veľkej Moravy odtrhli Česi, ríša sa oslabovala vnútornými bojmi kniežat o moc a tiež útokmi Frankov a Starých Maďarov. Posledný panovník Svätopluk II. zahynul v bitke s Maďarmi v roku 906 pri Tate. Po roku 907 sa už Veľkomoravská ríša v histórii nespomína, v tomto roku boli starí Maďari porazení bavorskými vojskami a usadili sa v Podunajsku.
| Dejiny Slovenska | Dejiny Slovenska | Slovensko súčasťou Uhorska |